Ráno to nebolo o nič lepšie. Tak ako ma doslova poslal spať, ma ráno dovliekol na raňajky. Neušla mi rozhorčenosť záškodníckych pohľadov- ako sa môžem tváriť, že sa nič nedeje? Ako môžem spávať, keď oni nevedia pravdu? Ako som mohla spať u Fausta? A ako som mohla dnes prísť v inom oblečení, než v akom som k nemu včera išla, a pri tom medzi tým nebyť u seba? (no dobre, to som si možno trochu vymyslela)

Nanešťastie- alebo našťastie?- mi to bolo štyri.

Opäť som vsadila na šaty, pretože nemám nohavice ani tepláky s dostatočne širokým pásom, aby mi zároveň držali na páse a zároveň netlačili na ranu.

Široké čierne šaty nad kolená s hrubými ramienkami a pod tým šedé nátelníkové tričko ale splnili účel byť zahalená a zároveň byť pohodlná.

Faust to vlastne celkom fajn trafil.

Prisahám, že už musím ísť do sprchy. Tie vlasy ma zabijú- a hlavne sa mi už nechce robiť ten cop, ktorý to maskuje.

"Po raňajkách by sme mali skočiť za Dumbledorom," ozval sa Faust oproti mne, čím ma odtrhol od zízania na Záškodníkov.

"Prečo?"

"Potrebujeme jeho povolenie, aby sme na ten pohreb mohli ísť."

To znie logicky. Tak som prikývla.

"Dospelo už vyšetrovanie k nejakému záveru?" nadhodila som novú tému, pretože v tejto ma včera celkom stopol a mne sa to nechcelo zažiť znova.

Natiahla som sa po sirupe na lievance. Už sa mi zbiehali slinky.
"Nevedia prísť na to, kto ju pobodal. Nevedia nájsť vražednú zbraň."

"Tá ostala v lese?"

Ja som ešte jeho verziu príbehu nepočula, ale mám ju sľúbenú hneď po raňajkách. I keď, zrejme až po návšteve riaditeľne.
"Ak mal ten nôž pri sebe, tak budú s jeho ostatkami," stíšil hlas, i keď okolo nás moc ľudí nesedelo. Neboli sme práve obľúbená dvojica.

"Ak ich nájdu, mám problém."

"Sú hlboko v lese. Nemajú ich prečo nájsť. Okrem toho- mohol ju zabiť, utiecť do lesa a tam ho mohlo roztrhať prakticky čokoľvek z tamojších obyvateľov. Nehovoria tomu Zakázaný les preto, lebo je v ňom veľa gumových cukríkov."
Skvelá úvaha.

"Nejaké predbežné odhady?"

"Žiadne oficiálne. To si v tomto štádiu vyšetrovania nemôžu dovoliť. No hovorí sa, že to prisudzujú prepadnutiu."

"Prepadnutiu? V čarodejníckom svete spáchanému nožom?"

"Prútik by vystopovali ľahko a po ňom jeho majiteľa ešte ľahšie. S neexistujúcim nožom je to ťažšie."

"A o čo by ju asi tak okradli?"

"Nechápeš, že sa nemajú o čo oprieť? Bez vražednej zbrane nemajú páchateľa. Bez páchateľa nemajú motív. A tak dokola. V podstate sa tam mohlo odohrať nekonečné množstvo vecí. Prečo by niekto vraždil obyčajnú barmanku a nechal ju ležať v lese blízko dediny?"

"Práve preto pôjdu hlbšie a nájdu to telo. Zistia, že to bol lovec a zistia, že bol zapletený vlkodlak. A z vlastnej skúsenosti viem, že v okolitých lesoch ich prekvapivo veľa nie je."

"Napriek tomu- to dievča bolo dobodané. Nie roztrhané."

Chuť do jedla ma úspešne prešla.

Zovrel sa mi žalúdok, keď som si spomenula na to, ako vyzerala na zemi v lese. Ako páchla. Ako veľmi som-

Potriasla som hlavou a snažila sa zahnať spomienky. Tanier som každopádne odložila.

"Kde skončil jeho prútik?"

"Nechal som ho pri ňom. Ak ho predsa len nájdu, bude lepšie, keď ho bude mať pri sebe. A keď vystopujú jeho posledné kúzla, možno tú vraždu pripíšu jemu."

Opäť sa mi zovrel žalúdok, tento raz z inej príčiny.

"Ty... Ty si sa tam vrátil? Videl si to?" zamračila som sa.

Prikývol, no z jeho výrazu som nedokázala určiť emóciu. "Niekto musel odniesť jej telo."

"Ty?" vdýchla som viac vzduchu, než som potrebovala.

Faust stisol oči a pokrútil hlavou. Došlo mi, že celá táto vec ho nenecháva tak dokonale chladným. Predsa len- ani on nie je boh v ľudskej podobe (len chvíľami), tak prečo by mal dobre zvládať spoluúčasť na vražde, presun mŕtvoly, zachraňovanie môjho života, hnev Lupina a Blacka...? Mám pokračovať?

Nečudujem sa, že sa chová tak odťažito. V podstate i to je moja vina.

"Potom ti to vysvetlím, dobre?"

Nie, ale čo mám robiť?
"Čo ak ho predsa len nájdu a prídu na mňa?" spýtala som sa po chvíli napätého ticha.

Faust na mňa pozrel a v očiach mal nevídaný chlad.

"Touto dobou už z neho pravdepodobne nič neostalo. A keď nájdu prútik, či nôž? Bol to lovec. V tom lese žije veľa druhov zvierat i menej zvieracích stvorení. Čokoľvek z toho mohlo byť jeho korisťou i vrahom."

*****

Práve, keď som sa postavila a s Faustom sme zamierili von zo sály, na chodbe sa zjavil Dumbledore. No dobre- nezjavil sa, ale už tam asi nejakú chvíľu stál a bol zabraný do rozhovoru s nejakými študentami.

"Pán riaditeľ," oslovila som ho, čím som úplne profesionálne prerušila jedno z tých deciek. A? Starší majú prednosť. A keď nie starší, múdrejší ju majú určite.

"Slečna Courterová? Prečo vás vidím na nohách? To nie je dohoda, ktorú ste uzavreli s vaším otcom."

To je toho.

"Bola som hladná," zamračila som sa a snažila sa netváriť ako idiot. To mám umrieť od hladu?

"Na to snáď máte priateľov- aby vám niečo priniesli. Ale možno budete preferovať presun na nemocničné oddelenie," schladil ma vychytralým pohľadom a premeral si ma ponad polmesiacové rámy okuliarov.

"Nebojte, práve som na ceste do postele a celý deň z nej už nevyleziem. Len by som s vami potrebovala niečo prebrať."

"Niečo, čo nepočká, kým budete zdravá?"

"Žiaľ nie. Jedná sa o jednu osobnú záležitosť a čas mám len do zajtra."

"Tak potom vravte."

Hneď teraz? Tu? Aha.

Pocítila som, ako sa Faust vzdal svojho niekoľkokrokového odstupu a postavil za hneď za mňa.

"Rada by som zajtra išla na pohreb toho dievčaťa do Rokvillu. Bola to moja priateľka."

Dumbledore si ma opäť premeral, a niečo v jeho pohľade hovorilo jasne- proste tomu nemohol uveriť.

Každopádne mu konečne cvaklo, že sa to nehodí preberať na chodbe a tak pokynul tým deckám, aby sa vzdialili.

"Z našej školy tam idú už traja študenti, takže to problém nie je, avšak obávam sa, že vaši rodičia by nesúhlasili. Podľa lekárskej správy máte nariadený kľud na lôžku ešte pár dní."

"I tak by som v pondelok išla do školy," oponovala som.

"Dobrovoľne by ste si skrátili svoje voľno? To ste asi jediná," uškrnul sa, no potom sa opäť zatváril vážne. Pekné od neho, že pri takej veselej téme žartuje len trochu... Merlin, na to sa nedá nič len krútiť hlavou.

"Nechcem zameškať viac než je potrebné," vysvetlila som chladne. Ešte chvíľu na mňa pozeral a potom prikývol.

"Ale budete potrebovať sprievod. Samú vás nepustím."

"Ak dovolíte, rád by som Myru sprevádzal ja."

Dumbledore pozrel za mňa na Fausta a v jeho očiach bola ešte kúštek väčšia nedôvera.

To vyzerá nádejne, čo poviete?

"Vy ste zosnulú tiež poznali?"

"Z videnia," prikývol Faust.

"Takže chcete ísť len ako sprievod, o samotný ceremoniál vám nejde."

Zamračila som sa, keď mi došlo, kam tým smeruje. Faustovi to stopro došlo tiež.

"To síce nie, ale-"

"Myslím, že ide už tak dosť študentov. Nemyslím, že je nutné, aby ste zameškali aj vy, pán Michalak. Veď napokon, ide aj pán Lupin. Slečne Courterovej iste nebude vadiť, keď jej sprievod bude robiť kolega hlavný prefekt, či áno?"

Zamrkala som. A potom znovu. Keby sa dalo mrkať ušami, zamrkám aj tými.

No nech mrkám ako mrkám, dostávam rovnaký výsledok- Dumbledore si zo mňa proste robí prdel.

"Popravde, pán riaditeľ-"

"Pán Lupin!" zvýšil zrazu Dumble hlas a keď som sa otočila do dverí siene, zbadala som záškodnícky kvartet vychádzať.

No zbohom.

Lupin prekvapene vzhliadol, no keď som sa mu do hľadáčika dostala ja, tvár mu stuhla. I tak ale prišiel bližšie, na čom som ja krok ustúpila. Postavila som sa vedľa Fausta a pozorne Lupina sledovala pohľadom. On ma však ignoroval.

"Pán riaditeľ?" prikývol Lupin na znak toho, že počúva. Dobrý, dobrý chlapec.

Pff.

"Slečna Courterová sa zajtra pridá k vašej skupine, ktorá pôjde do Rokvillu. Ako hlavnému prefektovi vám snáď nebude vadiť jej robiť sprievod kvôli jej zraneniu."

Lupin bol asi dve sekundy ticho a cez puto svorky som mohla cítiť, že ho zovrela zmes strachu a znechutenia.

Nie, vážne sa do toho nehrnul.

Preto som vedela čo povie ešte skôr, než začal.

"So všetkou úctou, pán riaditeľ... Radšej by som bol, keby jej sprievod robil niekto iný. Ja o to nemám záujem."

Mňa to síce neprekvapilo, no na Dumbledorovi bol asi milisekundu poznať ozajstný šok.

ČO?! Poslušný, disciplinovaný, vychovaný Lupin odmietne pomôcť dievčine v prekérnej situácii? Svet sa rúti do záhuby, a to minimálne!

"Pán Lupin, nemôžem vás nútiť, no ako primus by ste mali byť schopný preniesť sa cez vlastné problémy."

"Keď dovolíte, nejde o žiadne moje problémy. Proste slečnu Courterovú nechcem mať pri sebe a neželám si, aby som s ňou musel byť na pohrebe. Ten by som rád absolvoval v pokoji, ku ktorému ona určite nepridá."

Ale to už bola sila i na mňa. On ma v podstate urážal!

"Prosím?" vyštekla som a bez väčších problémov by som mu v tú chvíľu napľula do tváre i pred samotným diablom.

On mi však naďalej nevenoval pozornosť.

V akejkoľvek ďalšej akcii- a verte, že Lupina by to bolelo aspoň tak ako mňa- ma ale prerušil Dumbledore.

"Pán Lupin, samozrejme vás do toho nemôžem nútiť, no pre vaše budúce vystupovanie na poste primusa vám odporúčam zmeniť niektoré názory. Minimálne sa naučte ich lepšie prezentovať," jeho hlas významne ochladol. Niežeby sa ma zastával, ale Lupin sa fakt zachoval ako čurák.

"Pán Black?" zdvihol Dumbledore zrak už o niečo prívetivejšie a Black pristúpil.

"Bude vám prekážať sprevádzať slečnu Courterovú zajtra v Rokville? Tiež sa chce zúčastniť pohrebu tej nešťastnej dievčiny, no v jej zdravotnom stave jej nedovolím ísť samej. V každom prípade bude potrebovať dohľad." Nedodal, že pán Lupin je kretén.

"Vôbec nie, rád jej budem robiť spoločnosť. Na Ilianu máme i spoločné spomienky, ktoré nám situáciu určite uľahčia."

To by nebol Black, aby obyčajné "dobre" nepodal ako reprezentant kráľovskej rodiny.

"V tom prípade sa zajtra už nachystaní hláste u mňa v kancelárii na jednu hodinu. Dostanete povolenie sa premiestniť. "

S tým sa otočil a odišiel- a chúďatá decká, s ktorými sa bavil pred tým a na ktoré očividne zabudol, sa pustili po ňom. Lupin sa otočil na päte a zamieril k priateľom.

"Sirius," zastavila som ho, keď chcel urobiť to isté.

Otočil sa s normálnym výrazom, no neušlo mi, ako si premeral Fausta po mojom boku.

"Ďakujem," kývla som hlavou. Už tak je to trápne, i bez Lupinovho odmietnutia. To, že Black súhlasil, ma ušetrilo ďalšieho poníženia. Nemusel to robiť- nie po tom, ako som ho posledne odpálkovala.

Jemne sa usmial a prikývol. Napokon- i on to určite bral ako ospravedlnenie za naše včerajšie stretnutie.

"Mala si pravdu," ozval sa Faust po Blackovom odchode konverzačným hlasom, na čo som k nemu spýtavo vzhliadla.

Pozeral na odchádzajúcich Záškodníkov a v očiach mu hrala podivná spokojnosť.

"S Lupinom už zadobre nikdy nebudeš."