„CHLAPČE! POĎ DOLU!“ Harry otrávene zastonal. Bol prvý letný deň. Zabudol, že je v tomto dome prakticky otrokom. Posadil sa na svojej hrboľatej posteli a rozhliadol sa po izbe. Vzdychol si.

„ALE UŽ AJ!“ Vstal, zmenšil si oblečenie aby mu sedelo a rýchlo sa prezliekol. Otvoril dvere a nenáhlivo zišiel dole schodmi. V kuchyni bol Vernon Dursley s fialovou tvárou, naštvaná Petúnia Dursleyová a nič netušiaci Dudley Dursley, ktorý civel na televízor.

„Volal si ma strýko Vernon?“ spýtal sa Harry pokojne, opierajúc sa o zárubňu.

Vernon vyzeral, akoby mal z jeho tónu dostať záchvat.

„Nehovor so mnou takým tónom, chlapče. Urob nám raňajky!“ vypľul na neho Vernon, než zmizol za novinami. Harry pokrčil plecami a vytiahol prútik. Zamával ním a pár hrncov a panvíc vyletelo na sporák.

„ČO TO ROBÍŠ?!“ zajačala Petúnia. Harry sa na ňu pozrel s nevinným výrazom v tvári.

„Robím raňajky,“ povedal s úškrnom a pichol prútikom smerom k chladničke. Niekoľko vajec a veľa slaniny z nej vyleteli a usadili sa vedľa hrncov. Harry švihol prútikom, sporák sa zapol a panvica sa rozohriala. Ešte pár švihnutí a vajíčka preleteli cez kuchyňu, kým škrupina nezmizla a vajíčko nespadlo na horúcu panvicu. Usmial sa na svojich príbuzných, len aby zistil, že jeho teta omdlela, Dudley vyzeral pripravený nasledovať svoju matku a Vernon mal teraz ešte tmavší odtieň fialovej.

„Ako sa opovažuješ používať svoju šialenosť v mojom dome,“ zavrčal Vernon, potom sa postavil a kráčal k Harrymu. Harry iba zdvihol prútik a Vernon sa zastavil, neschopný sa pohnúť.

„Byť tebou, nerobil by som to, strýko Vernon,“ povedal Harry šťastne.

Potom pokračoval v príprave raňajok a celú cestu si pohmkával melódiu. Čoskoro si sadol s výdatným tanierom vajec, slaniny a hrianok. Keď dojedol, pustil strýka a mávnutím prútika pripravil ďalšie tri taniere s jedlom.

"Dobrú chuť," povedal, než opustil kuchyňu.

„Až príliš si si to užíval,“ povedala mu Ginny v duchu a vypočula si od neho tichý smiech.

„Máš pravdu, Ginny,“ odpovedal veselo, než sa vrátil do svojej izby. Rozhliadol sa okolo seba so zamračenou tvárou.

„Tak toto nie,“ povedal. Natiahol prútik a namieril ho na každú zo štyroch stien, potom ho roztočil nad hlavou. Steny sa odklonili a zdvojnásobili priestor v izbe. Potom ním švihol po posteli, ktorá sa zmenila na posteľ s nebesami, ktorá bola veľmi podobná tej v Rokforte. Malý stôl sa čoskoro stal veľkou študovňou. Izba bola pre Chrabromilčana pokrytá karmínovo-zlatou farbou. Pre Hedvigu vyčaroval bidlo a nechal zmiznúť všetky Dudleyho rozbité hračky. Celkovo to vyzeralo oveľa krajšie.

„Nie zlé,“ ozval sa Ginnyin hlas, keď ho pozorovala jeho očami.

„Ideš so mnou nakupovať?“ spýtal sa Harry. „Nemôžeme dovoliť, aby si Chlapec-ktorý-prežil obliekol toto oblečenie,“ povedal s úškrnom. V duchu sa zachichotal.

„Samozrejme! Ako by som mohla odmietnuť?“ Usmial sa, švihol prútikom k dverám, zamkol ich a prezliekol sa do čierno-zlatého rúcha a plášťa. Potom bezhlučne zmizol.

*-*-*-*-*

„Mami! Ron a ja ideme do mesta!“ kričala Ginny zo zadných dverí Brlohu.

„Dávajte si pozor, vy dvaja!“ kričala späť. Ginny sa len usmiala a potom vybehla von k Ronovi.

„Poďme. Musím sa stretnúť s Harrym,“ povedala, keď kráčali po známom chodníku do mestečka Ottery St. Catchpole.

„Čo budete vy dvaja robiť?“ spýtal sa Ron zvedavo.

„Nakupovať. Pamätáš si to hrozné oblečenie, čo má, však?“ Prikývol. „No, má peniaze, neviem, prečo si nešiel kúpiť oblečenie hneď prvýkrát,“ povedala. Ron len pokrčil plecami a vytiahol prútik.

„Tu máš, budeš ho potrebovať viac ako ja,“ povedal. Usmiala sa, než si ho vzala a zmenila si oblečenie na habit podobný jej Nedotnuteľnému. Videla, ako sa aj Ron usmial, než zmizla bez zvuku.

 „No, tak sa pokojne môžem trochu zabaviť,“ povedal Ron, potom sa premenil do huskyho a rozbehol sa do mesta, aby sa na pár hodín hral na roztomilého túlavého psa.

*-*-*-*-*

Harry sa objavil na mieste premiestnenia v Šikmej uličke. Prešiel k lekárni a čakal na Ginny. Cítil jej prítomnosť na mieste premiestnenia a pozrel sa, aby uvidel postavu v čierno-striebornom rúchu, ako k nemu kráča.

„Ahoj Svetluška,“ povedal a podal jej ruku, ktorú Ginny elegantne prijala.

„Ahoj Havran,“ odpovedala, keď sa ruka v ruke vydali uličkou ku Gringottbanke. Pozreli sa okolo seba, na všetky tie šťastné tváre. Šikmú uličku takto nevideli už roky. Ani roky po Voldemortovej porážke to stále nebolo to radostné miesto, akým bývalo.

Harry odpálil kliatbu prútikom skôr, ako z neho vyrazil bič zo smaragdovozeleného ohňa. Vystrelil na každého smrťožrúta, ktorý bol dosť hlúpy na to, aby sa k nemu priblížil. Ginny stála chrbtom k nemu a z jej prútika lietali kliatby. Rokfort sa mal začať o týždeň a Harry prišiel s Ginny do Šikmej uličky, aby jej pomohol nakúpiť zásoby pre siedmy ročník. Ron a Hermiona boli kúsok ďalej v uličke a bojovali podobným spôsobom. Harry ešte raz švihol bičom, než zmizol a otočil sa, len aby stiahol Ginny so sebou a nechal im smrteľnú kliatbu preletieť nad hlavami. Rozbehli sa k relatívne nepoškodenému obchodu s metlobalovými pomôckami.

„Vždy to je také vzrušujúce, však?“ spýtal sa Harry sarkasticky, než z jeho prútika vystrelilo fialové svetlo a odseklo ruku smrťožrútovi. Ginny ho čoskoro omráčila.

„Rád vás dvoch vidím v toto krásne augustové ráno,“ ozval sa známy hlas po ich ľavici. Otočili sa a pod druhým oknom obchodu uvideli Freda a Georgea. Jeden mal štíty, zatiaľ čo druhý chrlil kliatby.

„Ach nie, Remus!“ zakričala Ginny, keď sa pozrela von. Všetci sa otočili a videli, ako dotyčného vlkolaka vlečú preč z boja, zjavne v bezvedomí. Muž, ktorý ho ťahal, mal striebornú ruku.

„ČERVOCHVOST!“ zareval Harry a potom vybehol z obchodu, rýchlo nasledovaný Ginny. Fred a George sa na seba pozreli, než sa rozbehli k svojmu obchodu a dvojicu kryli paľbou. Ostatní smrťožrúti si všimli, že Harry vybehol z obchodu, ale Harry sa nenechal zdržať. Bol príliš nahnevaný a jeho mágia to odrážala. Mávol prútikom horizontálne, čím z neho vyrazila rázová vlna, ktorá zrazila ôsmich smrťožrútov k zemi. Červochvost sa na neho pozrel a s namysleným úsmevom zmizol prenášadlom spolu s Remusom v závese. Bolo to naposledy, čo ho Harry videl živého.

„NIE!“ zakričal Harry v úzkosti, než ho niekto chytil zozadu. Otočil sa a uvidel Billa, ako ho drží za ruku. Za nimi Fleur zmizla s Ginny a potom vo víre farieb zmizli aj oni. Boje stále prebiehali, bolo však zrejmé, že svetlá strana prehráva a oni ustupujú. Smrťožrúti sa začali hrnúť dopredu, cítiac svoje víťazstvo. Obkľúčili obchod Vydarené výmysly Weasleyovcov, vediac, že ​​ryšavci sú stále vnútri.

„Takže Fred?“ povedal George a pozrel sa na svoje dvojča. Fred vážne prikývol.

„Urobme im peklo George,“ povedal, než obaja urobili nad hlavami veľké gesto s prútikmi. Všetky produkty v obchode sa aktivovali a vytvorili masívny výbuch mágie. Smrťožrúti nemali šancu, pretože obchod explodoval v množstve farieb a vzal so sebou takmer tridsať smrťožrútov a neslávne známe dvojčatá Weasleyovcov.

„Myslím si, že Šikmá ulička pre mňa už nikdy nebude taká istá,“ povedala Ginny a potichu vzlykala a zadržiavala slzy. Harry cítil to isté a v kombinácii s emóciami, ktoré cítil k Ginny kvôli ich spojeniu, musel použiť oklumenciu, aby udržal svoje emócie na uzde. Rýchlo sa predierali do Gringottbanky a úctivo sa uklonili raráškovi pri predných dverách. Ten vyzeral prekvapený, ale vzal to s nadhľadom.

„Dobrý deň, rád by som prosím hovoril s manažérom,“ povedal Harry, keď pristúpil k jednému z raráškov. Ten na neho s úškrnom pozrel a chystal sa odpovedať, keď Harry zdvihol kapucňu len tak, aby ho rarášok videl aj s jeho jazvou. Úškrn zmizol, potom rýchlo vstal a šiel zavolať manažéra. Harry len pokrútil hlavou, keď si nasadil kapucňu, zatiaľ čo Ginny sa chichotala.

„Dobrý deň pane, ak by ste ma nasledovali,“ povedal dôležito vyzerajúci rarášok, vychádzajúc z jedných bočných dverí. Harry a Ginny ho rýchlo nasledovali do bohato vyzerajúcej kancelárie.

„Prepáčte, pán Potter. Nevedeli sme, že ste to vy a vaša spriaznená duša. Volám sa Thrall. Ako vám môžem pomôcť?“ Harry a Ginny si obaja zložili kapucne a vôbec nevyzerali prekvapene, že raráškovia vedeli o ich spojení. Zdalo sa, že vedia takmer všetko.

„Áno, ako pravdepodobne viete, Potterovci sú dosť bohatí a viem, že trezor, z ktorého som si minulý rok vzal peniaze, bol len malá časť.“ Thrall prikývol, lebo to vedel.

„S naším spojením máme právo vyhlásiť nezávislosť a prijať status dospelého,“ povedal Harry. Thrall prikývol a na tvári sa mu objavil úškrn.

„Môžem a rád to pre vás urobím.“ Thrall stlačil tlačidlo a vošiel ďalší rarášok. „Prines dokumenty o emancipácii a aktuálne záznamy o rodinnom majetku Potterovcov.“

Ten rýchlo odišiel z miestnosti. Thrall sa otočil späť k Harrymu a Ginny. „Som si istý, že chcete emancipáciu, aby ste mohli navštíviť a použiť to, čo je v rodinných trezoroch?“ Harry iba prikývol. Dokumenty, o ktoré Thrall žiadal, sa objavili na jeho stole. „Ak by ste, pán a pani Potterovci,“ povedal a ukázal na dva dokumenty pred nimi. Harry vyčaroval nôž, pichol si do prsta a podal ho Ginny, ktorá urobila to isté. Obaja upustili kvapku krvi na dokumenty a tie potom zmizli.

„Dobre. Tu sú vaše aktuálne majetky. Stačí povedať, že chcete ísť do svojho trezoru a rarášok vás príde odprevadiť.“

Thrall potom odišiel. Harry si rýchlo prešiel dokumenty a všimol si, že tam je všetko. Čoskoro sa viezli cez jaskyne pod bankou. Vozík zastavil pred trezorom 79. Do dverí bol vyrezaný letiaci Griffin. Harry k nemu pristúpil a položil ruku na dvere, ktoré zažiarili žiarivo karmínovo, než úplne zmizli.

„Keď už si myslíš, že si všetko videl a bude to menej úchvatné, mýliš sa,“ povedala Ginny a s úžasom hľadela na trezor. Bolo tam zlato. Veľa zlata.

To však nebolo všetko, pretože na stenách boli zbrane a brnenia, vzadu knižnica a na niekoľkých stoloch v rohu šperky. Harry rýchlo prešiel k zlatu a vytiahol malé vrecko. Namieril naň prútik a očaroval ho bezodným kúzlom. Rýchlym švihnutím prútika sa z podlahy do vrecka vyvalili tisíce galeónov. Harry sa pozrel späť na kopu a všimol si, že to vôbec nezmenilo situáciu. Keď to urobil, Ginny natiahla ruky a z ľavej steny jej do rúk vyleteli dve dýky, ktoré v rukách šikovne krútila. Boli to sesterské čepele chrabromilského meča. Boli pokryté rubínmi a tiež strieborné, dokonale vyvážené a vždy ostré. Normálne ich mohol použiť iba dedič Chrabromila, ale vďaka jej duchovnému putu s Harrym ich dokázala ovládať. Otočila sa a videla, ako sa na ňu Harry uškŕňa.

„Bavíš sa, drahá?“ povedal pobavene. Veselo prikývla, než dve dýky zmizli, pripravené, aby ich mohla zavolať. Harry prešiel k stolom so šperkami. Schmatol známe puzdro a otvoril ho, pričom ukázal niekoľko snubných prsteňov. Jemne sa usmial, keď vzal platinový snubný prsteň s diamantom uprostred a malými rubínmi a smaragdmi pozdĺž obrúčky. Bol to prsteň jeho babičky. Usmial sa, otočil sa a vzal Ginny za ruku. Navliekol jej ho na prst, kde sa rýchlo prispôsobil jej veľkosti, a potom jej pobozkal ruku.

„Som rád, že ho máš späť na prste, Ginny,“ povedal. Aj ona sa usmiala, než mu zo škatuľky vzala snubný prsteň. Navliekla mu ho na ruku.

„Súhlasím,“ povedala a nežne ho pobozkala. Harry mávol rukou nad prsteňmi, čím ich všetci okrem nich nevideli. Preplietli si prsty a vrátili sa k dverám. Rýchlo sa vrátili k recepcii Gringottbanky, kde im niekoľko stoviek galeónov premenili na libry. O niekoľko hodín neskôr a po niekoľkých zmenšovacích kúzlach sa Harry a Ginny vrátili do Šikmej uličky.

„Poď, potrebujeme ti zohnať prútik, ktorý naozaj funguje,“ povedal Harry a zatiahol Ginny k Ollivanderovi.

„Dobrý deň, pán Potter, jedenásť palcov dlhá cezmína a fénixovo pero, však?“ Harry prikývol cudziemu mužovi.

„A vy ste?“ spýtal sa a uprel na Ginny svoje rozšírené bledé oči.

„Ginny Weasleyová, pane,“ povedala. Znalecky sa na ňu usmial.

„No, pani Potterová, poďme vám nájsť prútik, áno?“ Harry a Ginny nedokázali udržať svoj šok. Ollivander sa len potichu zasmial. „Vy dvaja ste dosť silno spojení. Predpokladám, že ide o duchovné puto?“ Po ich ohromenom prikývnutí pokračoval. „Áno, vidím mágiu celkom dobre, predpokladám, že je to dar,“ táral, keď prechádzal popri radoch prútikov. „Duševné putá sú mimoriadne zriedkavé, stávajú sa možno raz za pár storočí a vie sa o nich veľmi málo. Veľmi málo ľudí vie, čo sú zač,“ povedal a vytiahol z police škatuľu. O tridsaťdva prútikov neskôr Ginny schmatla prútik a z neho vyletela spŕška iskier, keď cez obchod zavial ​​slabý vietor.

„Desať palcov, eben a šľacha z dračieho srdca. Výborne. To bude sedem galeónov.“ Harry rýchlo zaplatil.

„Dúfam, že naše puto zostane tajomstvom, pán Ollivander?“ spýtal sa Harry. Pán Ollivander vyzeral urazene.

„Spojenie duší medzi dvoma ľuďmi je posvätná vec. Len preto, že to viem, mi nedáva právo to prezradiť,“ povedal vážne. Harry prikývol a potom vyviedol Ginny z obchodu.

*-*-*-*-*

Draco Malfoy pochodoval po svojej izbe na panstve Malfoyovcov. Bol nahnevaný, frustrovaný a zmätený. Už nevedel, čomu má veriť. Bol vychovaný v presvedčení, že čistokrvní sú najsilnejší, jediní hodní chodiť po tejto Zemi. Muklovia, muklovskí rodičia a poloviční boli menejcenní. Jeho ideológia bola počas tohto roka v Rokforte zničená.

Všetko sa to začalo Harrym Potterom. Vošiel do kupé, pripravený presvedčiť ho, aby sa pridal na jeho stranu. Keď ho Potter zrazil na zem a dokonca sa mu vyhrážal, nemohol uveriť, že sa to stalo. Myslel si, že to musí mať niečo spoločné s tým, že je polovičný a myslel si, že je menejcenný. To nebola pravda. Potter bol mocný a skúsený. On a jeho priatelia vynikali vo všetkom, čo robili, či už to boli kúzla alebo metlobal. Dokonca aj tá mukelka Grangerová bola vo všetkom lepšia ako on. Muklovia mali byť najhorší druh, sotva magickí, ale Grangerová bola všetko, len nie obyčajná.

A čo je horšie, nikto z nich sa nebál Temného pána. Jeho otec hovoril, ako sa Temný pán vráti a očistí svet. Povedal, že Potter vyhral vďaka náhode, šťastnému prežitiu. Ale ako by to mohlo byť šťastie? Potter odvrátil smrteľnú kliatbu ako bábätko! Odvrátiť túto kliatbu je vraj nemožné a urobiť to ako bábätko je nepredstaviteľné.

Skús aspoň raz myslieť sám za seba, namiesto toho, aby si slepo nasledoval svojho otca. To mu povedal Potter. Aj keď nenávidel prijímať Potterove rady, určite to urobí. Stále sa bude správať ako rozmaznaný slizolinský princ, ale príde na koreň veci. Pochopí to a rozhodne sa na základe vlastného názoru.

*-*-*-*-*

„Ako vieš, dnes je veľmi dôležitý deň.“ Harry prevrátil očami. Bol to deň, keď ho Dobby navštívil. Keď si so strýkom prešiel plán ohľadom Mansonovcov, Harry rýchlo odišiel do svojej izby. Práve dokončoval letné elixíry, keď za ním zaznelo puknutie.

„Ahoj Dobby,“ povedal Harry neutrálnym tónom a otočil sa na sedadle. Už na steny použil tlmiace kúzla. Dobbyho oči sa rozšírili.

„Pán Harry Potter pozná Dobbyho?“ spýtal sa škriatok.

„Počul som o tebe, áno. Viem, že musíš dodržiavať pravidlá domu, v ktorom sa práve nachádzaš. A ja nejaké mám.“ Dobby prikývol hlavou, až mu lietali uši.

„Nebudú žiadne tresty a bude sa s tebou zaobchádzať ako s rovnocenným. Rozumieš?“ Dobby sa rozplakal presne ako Harry očakával.

„Zaobchádzať... ako s rovnocenným? Harry Potter je skvelý čarodejník,“ vzlykal Dobby. Harry len pokrútil hlavou.

„Prosím, sadni si, Dobby. Viem, prečo si tu,“ začal. Dobby vyzeral prekvapene. „Tvoj pán plánuje niekomu dať veľmi nebezpečný začarovaný denník, mám pravdu?“ Dobby len prikývol.

„Neboj sa, Dobby, viem to a mám plány, ako túto hrozbu eliminovať. Momentálne tvoju pomoc nepotrebujem.“

„Ako sa pán Harry Potter stal takým múdrym?“ spýtal sa Dobby s úžasom. Harry sa len zasmial.

„Nie som až taký múdry, Dobby. Teraz sa vráť domov a nikomu nehovor, čo si sa dozvedel,“ povedal Harry vážne. Dobby nadšene prikývol.

„Dobby bude strážiť tajomstvá Harryho Pottera.“ S tým malý škriatok luskol prstami a zmizol. Harry sa láskyplne usmial na miesto, kde sedel vzrušený škriatok, než sa vrátil k svojej letnej práci.

„Prvá fáza pre druhý ročník, dokončená,“ povedal s mentálnym úsmevom a Ginny sa v duchu usmiala.

*-*-*-*-*

Albus Dumbledore sa prechádzal po svojej kancelárii, bežný pohľad pre každého, kto poznal riaditeľa. Vždy sa prechádzal po miestnosti, keď premýšľal o hádankách alebo nad informáciami, ktoré dostal. Tentoraz to bola hádanka. Hádanka, na ktorú často myslel, už od prvého septembra minulého roka. Tou hádankou bol Harry Potter.

Chlapec bol veľmi magicky nadaný. Najlepšie hodnotenie medzi prvákmi, spolu so slečnou Grangerovou, pánom Weasleym a pánom Longbottomom. Všetci mali silné štíty oklumencie. Zdalo sa tiež, že z času na čas mizli. Jediný prípad, ktorý ho skutočne ohromil, bol posledný Halloween s trollom.

Slečna Grangerová použila mimoriadne silný štít na prváčku, keďže on ten štít zvládol vo veku dvadsaťštyri rokov. Z ďalších informácii, pán Longbottom použil výbušné kúzlo, ktoré sa neučí skôr ako v šiestom ročníku, pán Weasley použil veľmi silné privolávacie kúzlo, ktoré je učivom vo štvrtom ročníku a Harry použil kliatbu Reducto, materiál pre štvrtý ročník, s ohromujúcou silou.

Táto štvorica ho miatla. Vždy vedel dobre riešiť veci, ale musel priznať, že ani on nedokázal prísť na to, ako sa zdalo, že sú vždy v správnom čase na správnom mieste. Lekcie lietania, troll a zastavenie Quirrella. Zdalo sa, že predvídali, čo sa stane, hoci sa zdalo, že nikto z nich nie je veštec. Navyše, mali vedomosti a boli príliš mocní na prvákov. Napadla ho len jedna vec, ale tá bola absurdná. Cestovanie v čase v tomto rozsahu je len mýtus. Nebolo to možné.