Na ďalší deň som si prispala a to stačilo k tomu, aby som z postele vykročila s dobrou náladou. Bola nedeľa. Moje problémy boli takmer vyriešené. Lupin mi dá pokoj. A ja som opäť obyčajná študentka Rokfortskej školy čarov a kúziel.

Cestou ku skrini som si ponaťahovala svaly a rýchlym pohľadom z okna sa presvedčila, že tomu, čo plánuje počasie, už načisto hrabe. Vonku svietilo slniečko, akoby posledné dni neboli záplavy dažďov.

Do úplnku ostáva presne týždeň. Vlk vo mne driemal, nedialo sa mi nič, čo by ho zaujímalo. Takže som sama sebou.

Zo skrine som vytiahla džínsy a obyčajné tričko farby mojich očí. Čokoľvek modré je v mojej skrini vítané. Môj plán bol jednoduchý - dám si sprchu, pošlem listy, skočím si na obed a zvyšok dňa ma už nikto neuvidí.

*****

Po vstupe do jedálne ma prekvapilo, koľko málo študentov v nej bolo. Zarazila som sa a začala študovať primusské rozpisy vo svojej hlave. Nech sa prepadnem, ale metlobal sa dnes nehral. To je ešte vážne tak skoro na obed? Zaujímavé.

Posadila som sa ku stolu a vyhliadka na jedlo v mojom žalúdku spravila divy. Keď som však do rúk vzala lyžicu a jala sa začať s polievkou, inštinkty ma pošteklili vzadu na krku.

Vzhliadla som a pohľad uprela na vysokého, plavovlasého mladíka v bielom, ktorý zastal vo dverách. Vyzeral ako anjel, no s prísľubom skrytého hriechu. Nervy v tele sa mi zachveli túžbou dotknúť sa ho.

Faust mi nevenoval pozornosť, nonšalantne prešiel okolo miesta, kde som sedela, a sám sa usadil asi desať metrov ďalej.

Asi sme sa fakt rozišli.

Pre seba som pokrčila ramenami a lyžičku tento raz dokázala ponoriť do rajčinovej polievky, keď ma inštinkty opäť raz donútili vzhliadnuť. No najmä puto ma upozornilo na Lupinov príchod.

Lupin, na rozdiel od môjho čerstvého ex, ku mne vzhliadol a pokynul na pozdrav, keď si všimol, že ho pozorujem. Kývla som späť a chcela pokračovať v jedení, no to už sa za Lupinom zjavil aj Black a po jedálni sa rozhliadol, akoby sa neprišiel najesť. Minimálne nie jedla.

Jeho žiarivé oči prebehli všetko, čo malo ženské tvary a dýchalo, až sa zastavili u mňa. Jemne sa usmial, kývol mi a pokračoval v prieskume, no potom si to zrejme rozmyslel, pretože sa na mňa opäť otočil, niečo povedal a na moje veľké prekvapenie ku mne i vykročil.

Posadil sa na prázdnu lavicu naproti a v tvári vyčaroval zvodný úsmev. Nebalil mňa - tým sme si už prešli - ale jeho úsmev bol zvodný od prírody.

"Pohádala si sa so svojím priateľom?"

"Neskôr ti požičiam denník, aby si bol v obraze," uškrnula som sa a vlastne bola rada, že sa Black ku mne pripojil. No hlavne som bola rada, že ostatní Záškodníci sa posadili k svojim.

"Lupin vravel, že s ním chodíš."

"Neviem, ako na také niečo Lupin prišiel," zatvárila som sa pobavene, ale v skutočnosti mi bolo dokonale jasné, ako na to Lupin prišiel. Dokonca mi bolo jasné i kedy na to prišiel - týždeň dozadu v spoločenskej to cítil. Nie je debilný, i keď sa tak občas javí.

"Takže s ním nechodíš?"

"Môžem ti odprisahať, že nie," povedala som a v duchu sa zabávala na tom, že mu vlastne neklamem, i keď mu klamem.

Život je zábavný. Občas.

"A prečo teda sedíte na kilometer od seba?"

"V istej veci sme sa nezhodli, takže sme racionálnou úvahou dospeli k názoru, že si od seba môžeme dať pauzu."

Black na Fausta chvíľu pozeral, potom sa však otočil ku mne a tváril sa celkom potešene.

"Takže máš dnes voľno, áno?"

"To som nepovedala," došlo mi, kam smeruje.

"Ale no tak! Na to, že sme najlepší priatelia, spolu trávime nejak málo času," zdvihol obočie a tú urazenú pózu som mu takmer verila.

"Black, ty si poklad. Už som si myslela, že budem mať konečne deň pre seba. Som rada, že si sa zjavil ty, aby si mi moje očakávania zbúral."

"Vždy som tu pre teba."

"Vždy? Skôr odvtedy, čo si sa rozhodol, že ti stojím za pozornosť."

"Vieš, vyhovuje mi tvoja neženskosť."

"Wow!" rozšírila som oči a takmer sa začala smiať. Alebo plakať do polievky, ktorá mi chladla priamo pod rukami.

"Vieš, že to nemyslím zle."

"Nie, myslíš to tak, že spať so mnou nebudeš, ale na výtržnosti som ti dobrá. Nerada ti to hovorím, ale som primus. Moja reputácia je nepoškvrnená."

"Nechytili ťa náhodou, ako vykrádaš skleníky?"

"Skôr ma chytili, ako skleníky poškvrňujem s Faustom."

Black vyvalil oči, no trvalo mu len sekundu, než sa začal smiať na pol jedálne. Dokonca i Faust vzhliadol, naše pohľady sa na okamih stretli. Odvrátila som sa prvá.

"Neteš sa. Bol to krycí manéver."

Black sa tajomne usmial, akoby o tom vedel svoje. "Budeš vôbec jesť?"

"Možno, keď ma prestaneš vyrušovať," povedala som arogantne, ale to u Blacka nevadilo. Možno preto som mu vyhovovala, možno preto na mňa zmenil názor. Bol arogantný a vedel to o sebe. Vedel to i o mne a vedel, že ja to viem tiež.

Nesnažil sa ma zmeniť, pretože si myslel, že dobro vo mne niekde je, ukryté drieme a čaká na chrabromilský okamih, aby sa ukázalo.

Hej, jeho naivita je smutná.

Ale lepšie ako Lupin, ktorý moralizoval, akoby ho za to platili od počtu hodín.

Sirius sa natiahol po tanieri a nabral si dve žufanky hríbovej polievky.

"Nejdeš jesť s priateľmi?"

"Veď ja jem s priateľmi. Priateľkou," usmial sa na mňa prirodzene, nenútene a mňa pichlo v hrudi. Nie som ako on a vôbec mi to nechýba. Ale sú chvíle, kedy ma napadne, že o niečo prichádzam.

A potom ma to prejde.

"A čo máš dnes v pláne, že potrebuješ moje záškodnícke vlohy?" spýtala som sa, keď som prehltla vlažnú polievku. I tak bola senzačná.

Moja dobrá nálada robí i z jedla na Rokforte požívateľné chody. Nechápem.

"Vlastne nič svetoborné. Najskôr pôjdeme púšťať sklenenky z mosta."

"Sklenenky?"

"Nepoznáš?" usmial sa potešene.

"Nemala som tú česť." A to môj otec také veci predáva. Hanba mi.

"V tom prípade musíš ísť rozhodne s nami."

"A čo to teda je?"

"Nepoviem. Prekvapenie."

"Black," prevrátila som očami a ostala naňho hľadieť. Lenže s ním to ani nehlo. Pokračoval v jedení, občas na mňa pozrel, usmial sa či žmurkol, a môj otrávený pohľad ignoroval.

Vzdychla som a odložila prázdny tanier bokom.

"Hovoril ti Lupin o svojom inteligentnom pláne pozvať sem Wiccanku?" zmenila som tému a vôbec nemala potrebu zistiť, čo to sklenenka je.

"No jasné. A hovoril i to, že si sa opäť zariadila po svojom."

"Som skrátka samostatné žieňa," pokrčila som ramenami a rozhodla sa pre dukátové buchtičky. Lebo prečo nie? Sladké obedy poväčšine neuznávam, ale výnimka potvrdzuje pravidlo.

"Spraviť z Marca vlkodlaka... Originálne," prikývol. To u mňa vyvolalo podozrenie.

"Tebe to ani trochu nevadí? Nedáš mi poučku, akože sa to nesmie, a nie je to fér, a klamať sa nemá?"

"Bez klamstiev by som mal ťažký život," zasmial sa krátko, jeho narážka úsmev vyčarila i na mojej tvári. "A navyše ho nemám moc rád."

"Všetci vieme, aká si žiarlivka," rypla som si a na lyžicu nabrala hneď niekoľko buchtičiek.

Blackovi to zrejme vtipné neprišlo, pretože ma schladil pohľadom.

"Náhodou, vôbec by som sa nečudoval, keby vlkodlak naozaj bol. A čo to je vôbec za debilný zvyk meniť stále účes?"

Pre seba som sa usmiala, no v hrudi ma zabolelo pri spomienke na to, ako zúfalo Marcus pri našom poslednom stretnutí vyzeral. Ako držal plačúceho Aarona a v tvári mal vpísané, že preňho už nikdy slnko nevyjde.

"Také prkotiny neriešim. Marcus hrá v mojom príbehu len okrajovú úlohu. Nepredpokladám, že si to pôjdu rodičia či Lope overiť ku zdroju."

"Aj tak si trúfaš."

"Aj tak ďakujem."

Okamih sme na seba pozerali. Čakala som akýkoľvek protest v jeho očiach, no nenachádzala som žiadny. To bolo minimálne prekvapivé. Black síce s Lupinom etický kódex nezdieľa, no má vlastný. To sa nedá povedať o každom.

Bolo zvláštne, že ho ani trochu netankovalo, čo všetko som za posledný mesiac povyvádzala. Prešlo mi to dosť ľahko, nie?

"Prečo mi odpúšťate?" spýtala som sa odrazu, pretože tá otázka mi v hlave vypaľovala dieru.

Black ku mne prekvapene vzhliadol a pomaly prehltol sústo, ktoré mal v ústach. Hľadel na mňa a akoby nad tým sám premýšľal.

"Unáhlili sme sa," začal po chvíli opatrne, "nie si svätá, no odsúdili sme ťa príliš rýchlo."

To som akosi nepoberala. Muselo to na mne byť poznať, pretože vzdychol a pokračoval.

"Ráno po úplnku by som ťa najradšej rozštvrtil, to nepopieram. A keď si sa potom po pár dňoch zjavila, nadutejšia než obvykle, neochotná komunikovať? Mysleli sme si najhoršie! Lenže zároveň si vyzerala hrozne a bolo jasné, že si si odsrala svoje."

Ako krásne povedané.

"Takže ste mi dovolili dýchať, pretože som mala bobo?"

"Najskôr určite. Nevravím, že vtedy sme sa na tom všetci zhodli." Pohľad som uprela za Blacka na Pottera. Ani nemusel povedať jeho meno. "A potom bol pohreb a ty si tam chcela ísť a tam si ešte aj plakala... To nekorešpondovalo s predstavou chladnokrvného zabijaka. Postupne do seba všetko začalo zapadať, dokonca si mi povedala pravdu... Došlo mi, že to, čo si urobila, si urobila, aby si ochránila seba i Remusa. A i keď on tvoje metóde neschvaľuje... mne až tak cudzie nie sú."

Poklesla mi sánka.

Aké priznanie! Pekne.

"A čo ostatní?"

"Na rovinu, Paroháč ťa nikdy mať rád nebude. Červochvost ťa zase nikdy nebude nenávidieť, nemá to v povahe. A Námesačník..."

Úkosom som pozrela na menovaného a potom sklonila pohľad do poloprázdneho taniera.

"Remusa mrzí, že ťa zranil."

Na Blackove prekvapenie a možno i rozhorčenie som sa zasmiala. To je pre Lupina tak typické!

"Takže ma nehodí cez okraj mostu, pretože mi ublížil a to jeho hrdinská morálka neznesie?"

"Ty si možno citlivá ako ucho od hrnca, ale zato nemusíš zhadzovať ostatných," napomenul ma, vôbec nie káravo, skôr priateľsky.

"Uznaj, Black, že to tak je, a dám pokoj."

"Lenže to tak vôbec nie je," zamračil sa. Jeho opálenej tvári dlhá zima vôbec neubrala na kráse. Vlasy sa mu vznášali v čiernych vlnách okolo tej peknej tváre, ktorá zamračená pôsobila akosi inak než obvykle. Možno menej povrchne?

Naklonil sa bližšie ku mne a ja som pochopila, že to, čo mi ide povedať, je súkromné.

"Za tento rozhovor by ma zabil, ale podľa mňa nejde o nič, čo by si už dávno nevedela. Navyše si myslím, že to potrebuješ počuť nahlas," začal potichu a to upútalo moju pozornosť. "Vieš, že Lupin pre teba mal slabosť i vtedy, keď ťa celá škola, vrátane mňa, neznášala. Párkrát ťa i zmienil, snažil sa nás presvedčiť, že stojíš za pokus. A začiatkom roka... Povedzme, že do toho celkom spadol. Odrazu si s ním trávila viac času, pomáhala si mu, vlkodlačie veci sem, vlkodlačie veci tam... A potom tá epizóda s dverami, no tak!" zvýšil trochu hlas a ja som sa takmer začervenala. Vtedy im to Lupin nepovedal, ale bolo viac ako pravdepodobné, že skôr či neskôr to z neho vypadne. Sú priatelia. Neraz spolu dokonca pijú. Taká pikoška, ako je sex s nepriateľom opretí o dvere, sa nestratí v akejkoľvek debate.

"Dostal si presný popis?" spýtala som sa nezaujato a zmyslela si na to, ako som vyštartovala po Blackovi. Veď som mu rozopínala zips na nohaviciach! Toto ma fakt nerozruší.

"Postačujúci."

"Potom vieš, že sme obaja boli ovplyvnení Mesačným elixírom."

"K tomu, aby sa vo vás ozvali vlci, nie aby ste po sebe skočili," odtušil.

"Touché."

"A potom si ho poslala do hája."

"Tak jednoduché to zas nebolo."

"Ale vystihuje to pointu."

"Lenže... dobre, vystihuje," uznala som nakabonene. Podľa mňa si Black tú reč pripravoval, nejak často ma dostával na vlastnom pieskovisku. "Kam tým vlastne mieriš? Ako to súvisí s tým, že ma Lupin podrží len kvôli tomu, že sa cíti previnilo?"

"Dostávam sa k tomu. Kde som to skončil? Oh, jasné. Začiatok epizódy s Bree."

Slečna B, no jasné, tá nemohla chýbať.

"Dostal sa cez teba. Naozaj ho to dievča uchvátilo. Lenže prišli depresie, úplnok, lovec, jedno s druhým, a on ju nechal ísť. Pre jej dobro, pre seba, nechcel jej klamať, nechcel sa pri nej cítiť ako netvor. Podľa mňa by sa z toho dostal, tak ako sa dostal z toho, že ťa nechal na zemi pri dverách, z toho, že si nepamätá úplnok, z teba... Lenže potom zistil, že ťa takmer zabil. Teba. Nech by si urobila čokoľvek, nech by si si ho znepriatelila akokoľvek, nikdy v živote by ti fyzicky neublížil."

"Veď bol úplnok," namietla som, no pod kožou mi vibroval nepríjemný pocit.

"To v jeho hlave momentálne nezohráva žiadnu úlohu."

Chvíľu som nereagovala. Rozmýšľala som nad tým, prečo sa Black rozhodol mi to povedať, kde v tom príbehu sa skrýva posolstvo pre mňa.

"Chceš mi tým povedať, že keď Lupina donútim z pocitu viny klamať, vlastne ho využijem?"

"To snáď vieš aj sama, takže to tým povedať nechcem. Len by si mohla pochopiť, že je rozdiel medzi vinou a vinou. Námesačník ti neodpustil, čo si spravila, ale fakt, že ti ublížil, keď ty si ho vlastne chránila..."

Nemusel pokračovať, v podstate mi to nemusel ani len hovoriť, pretože som to už dávno vedela. Lenže, ako povedal sám - potrebovala som to poučiť nahlas. Tak všetky tieto veci zapadli do skladačky a ja som na Lupina cez sálu pozrela s jediným prianím - aby cítil moje odpustenie. Ja som sa mu včera síce ospravedlnila, lenže jemu som tú príležitosť nedala. Neviem, či by ju vôbec využil.

Prekvapene ku mne vzhliadol, keď to pocítil, a ohromene na mňa chvíľu mrkal. Prestala som mu venovať pozornosť a otočila sa opäť na Blacka.

"Prečo mi to hovoríš?"

Black tú otázku nečakal, tak na mňa okamih zmätene hľadel. Napokon sa odtiahol a pokrčil ramenami.

"Pretože na rozdiel od teba verím, že keď je čo povedať, treba to povedať."