„Aký to malo zmysel?“ spýtal sa Sirius. „Prečo Venom zaútočil?“ Bolo to len päť dní od útokov. Prvý týždeň v Rokforte bol napätý, pretože niekoľko študentov dostalo listy so správami o smrti rodiny. Opäť boli na Potterovom panstve a preberali všetko, čo sa stalo. Harry, Ginny, Ron, Hermiona, Sirius, Amélia a Albus boli v hlavnej obývačke a diskutovali o útokoch. Neville a Luna trávili čas osamote. Bolesť z dvojnásobnej straty časti rodiny bola pre nich ťažkým bremenom.

„Strach,“ odpovedala Ginny. „Chcel, aby sa jeho meno poznalo a aby sa ho okamžite báli. Otázkou je, prečo zaútočil na toho, koho zaútočil?“

„Pozrite sa, čo má spoločné každý človek, ktorého zaútočil,“ povedal Ron, pozerajúc sa na mapy rozložené na stoloch. Ukázal na niekoľko bodiek označujúcich útoky. „Boli tam len dva spoločné detaily. Mali nejaký vplyv v čarodejníckom svete alebo boli spojení s Harrym.“

Pozrel sa na Harryho, keď to povedal a zaťatie pästí bolo jediným prejavom emócií od jeho priateľa.

„Všetci vedúci oddelení boli napadnutí, všetci redaktori novín, ako aj Harryho najbližší priatelia a členovia rodiny. V mnohých z nich sa mu to aj podarilo,“ pokračoval smutne. „Chcel chaos.“

Venom určite dostal, čo očakával. Ministerstvo bolo minulý týždeň v šialenstve. Strata toľkých ľudí viedla k strate vodcovstva a zručností. Medzi zabitými boli vedúci oddelení Magickej spolupráce, Magickej dopravy, Magických hier a športov a Magických nehôd a katastrof. Ďalšími boli hlavný auror, redaktori Denného proroka a Sršňa, ako aj niekoľko členov Wizengamotu. Scrimgeour bol zabitý v tú noc. Súdiac podľa jeho domu, sa premiestnil priamo do pasce. Amélia bola povýšená na dočasnú ministerku, Frank na vedúceho OPČP a Alice prevzala Scrimgeourovo miesto hlavného aurora. Arthur bol povýšený na vedúceho Oddelenia magickej spolupráce, zatiaľ čo iní sa uchádzali o ostatné pozície. Aurori boli uvedení do plnej pohotovosti, zatiaľ čo dôchodcovia boli povolaní späť do služby a výcvik aurorov bol zrýchlený, aby sa viac ľudí pripravilo na boj. Amélia dávala Venomovi jasne najavo, že sa bude brániť.

„Zdá sa, že je dobre informovaný, súdiac podľa napadnutých skupín a ako zistil, kde sa všetci nachádzajú,“ zamyslel sa Albus. „Si si istý, že toto je Voldemortov syn?“ spýtal sa Harryho.

„Áno, Albus. Povedal to Nevillovi sám,“ odpovedal Harry. Albus si len pohladil bradu.

„Je to zvláštne, nikdy som nevedel, že má syna,“ zamrmlal potichu. „Veľmi pochybujem, že ho mal so ženou, ktorú miloval alebo na ktorej mu skutočne záležalo. Ak sú tvoje úsudky správne, mal by byť približne vo veku mladého Percivala. Tom Riddle mal vtedy ďaleko od schopnosti milovať a byť láskavý.“

„Bez ohľadu na to, kto je, potrebujeme stratégiu,“ povedala Amélia s podráždením. „Včera sa prehnal cez to najlepšie z čarodejníckej Británie a nebyť rýchlych akcií cestovateľov v čase,“ povedala a ukázala na štyroch, ktorí tam boli, „zomrelo by ich viac.“

„Nie je to také jednoduché, Amélia,“ povedal Harry. „Nemáme žiadne informácie o tom, kde je alebo čo robí. Nevieme, koľko má nasledovníkov, ani kto sú. Aby som to povedal na rovinu, momentálne sme slepí.“

„Musíme byť len pripravení na ďalšie útoky,“ ozvala sa Hermiona.

„Prvá vec, ktorú urobíme, je, že do ich radov pošleme silné rušiace kúzlo, ktoré zruší prenášadlá.  Takto nemôžu odísť, živí alebo mŕtvi.“

„Dobre, zapamätaj si túto stratégiu. Musíme niekoho zajať,“ povedal Harry. „Zatiaľ nepoužívajte hop- šup sieť a ani Rytiersky autobus. Majte vždy pri sebe núdzové prenášadlo.“

„Sledoval som Luninu spomienku na scénu pred jej domom,“ ozval sa Ron. „Muž, ktorý s ňou hovoril. Mal americký prízvuk, myslím, že z Chicaga. Dobre si pamätám ten prízvuk z predchádzajúcej vojny. Strávil som nejaký čas s niekoľkými americkými aurormi, ktorí prišli, aby nám pomohli. Prišli z Chicagského inštitútu mágie. Stavím sa, že odtiaľ pochádzajú,“ špekuloval. Harry sa otočil k Amélii.

„Chcem poznať každého jedného človeka, ktorý vstúpil do Británie zo Spojených štátov za posledných šesť mesiacov, muklov aj mágov,“ vyhlásil. „Porovnajte ich, aby ste našli všetkých mágov, ktorí vstúpili do krajiny. Stavím sa, že vstúpil ako mukel. Žiadny normálny čarodejník z Ministerstva by tam nepomyslel hľadať magického zločinca.“

Amélia prikývla. „Albus, spoj sa s riaditeľmi a riaditeľkami severoamerických škôl. Skús získať zoznamy všetkých študentov za posledných pätnásť rokov. Buď čo najtichší. Nebudeme vedieť, či ťa budú podporovať alebo nie.“

Albus prikývol, keďže to už plánoval. „Neskôr sa spojím s Nedotknuteľnými, aby som sa s nimi dohodol.“

Čoskoro sa vrátili do školy. Nemohli odísť nadlho, pretože študenti k nim vzhliadali s prosbou o vedenie a pre najmladšie ročníky aj o ochranu. Chrabromilská šestka bola známa svojimi ďalekosiahlymi schopnosťami v mágii, ako aj pokojným a priateľským prístupom. Mnohí sa na nich obracali o pomoc alebo radu. Albus, aj keď bol už v pokročilom veku, bol stále považovaný za maják svetla, ochranu pred akoukoľvek temnotou, ktorá mohla zo sveta prísť. Študenti, aj v čase mieru, sa trochu obávali, keď neboli v škole. S pozornosťou venovanou Venomovi sa študenti museli viac spoliehať na nich. Vtedy Harry viedol svojich priateľov von na ich ranný rituál. Na metlobalovom ihrisku už čakal dav študentov. Harry si všimol, že tam bolo ešte niekoľko študentov, ktorí sa minulý rok nezúčastnili, a pochmúrne sa usmial. Aspoň Venom bol na niečo dobrý. Ich neoficiálny ranný klub si získal veľké uznanie v celej škole a na Ministerstve mágie. Známky v škole ako celku sa zlepšili. Známky z Obrany proti čiernej mágii, so silným učením Remusa, ako hlavným zameraním klubu, sa zlepšili natoľko, že museli úplne zmeniť učebné osnovy, aby boli náročnejšie. Hoci to nebolo oficiálne ani povinné, všetci profesori odporúčali chodiť na ranné stretnutia.

„Dobre všetci, vitajte späť,“ zavolal Harry, keď vošiel do stredu ihriska. Už od štvrtého ročníka tradične začínali po prvom týždni, aby si všetci zvykli na to, že sú späť v Rokforte. „Druháci a starší, viete, prečo ste tu. Pohnite sa,“ zakričal.

Študenti sa rýchlo začali deliť do skupín a pobehovať po ihrisku, pridali sa k nim Neville, Ron, Luna a Hermiona. Harry a Ginny sa potom otočili k niekoľkým prvákom, ktorí stáli naboku a neboli si istí, čo majú robiť. Harry v skupine rozoznal čistokrvných, ktorí naňho s úžasom hľadeli. Harry odolal nutkaniu prevrátiť očami, cítil Ginnino pobavenie cez ich puto.

„Dobre, ako asi viete, ja som Harry a toto je Ginny,“ povedal im a Ginny sa na nich vrúcne usmiala.

„Hlavným cieľom tejto skupiny je nielen dostať sa do formy,“ povedal a ukázal na bežiacich študentov, „ale naučiť vás kúzla, ktorými sa môžete brániť.“ Muklorodení vyzerali nadšene, že sa učia mágiu. Usmial sa nad ich nadšením. „Môžete nás dnes sledovať, dobre? Ak máte nejaké otázky, nebojte sa nás opýtať, nehryzieme,“ dokončil.

„Pán Potter,“ ozval sa hlas za nimi. Harry sa otočil a uvidel Albusa kráčať k nemu. „Môžem s vami hovoriť?“ spýtal sa a usmial sa na prvákov, ktorí opäť vyzerali ohromene, že sú v prítomnosti Albusa Dumbledora. Dokonca aj muklorodení, keď počuli niektoré príbehy a legendy o tomto mužovi.

„Ginny, mohla by si ich viesť?“ spýtal sa a dostal od nej prikývnutie a potom, čo viedla prvákov pomalým behom. Harry sa otočil k svojmu riaditeľovi. „Čo sa deje, Albus?“

„Wizengamot zvoláva zasadnutie, aby oficiálne zvolili ďalšieho ministra a obsadili tých pár miest, ktoré boli uvoľnené po minulotýždňovom násilí,“ vysvetlil Albus. „Ako hlavný čarodejník som súhlasil a vedel som, že by si chcel prísť na toto stretnutie,“ povedal so šibalským leskom v očiach. Harry súhlasne prikývol a otočil sa späť na ihrisko.

„Hermiona, Susan, Draco!“ zavolal. Traja zúčastnení sa otočili a rozbehli sa k nemu. „Dnes bude stretnutie Wizengamotu. Susan, Draco, je čas prevziať rodinné miesta,“ vysvetlil a oni dvaja prikývli.

„A čo ja?“ spýtala sa Hermiona trochu zmätene.

„Neboj sa, Hermiona, budeš potrebná. Len si obleč nejaký pekný habit a buď ako obvykle, encyklopedicky vyzerajúca,“ povedal drzo. Prevrátila očami, prikývla a nasledovala ich hore na hrad.

„Gin, ideme na ministerstvo,“ vysvetlil Harry. „Stretáva sa Wizengamot a chcem, aby sme tam boli. Prevezmi to za mňa, dobre?“ spýtal sa. Počul ju dramaticky vzdychnúť.

„Asi áno. Prečo vždy zostanem pozadu?“ spýtala sa pobavene. „Vždy utečieš s Hermionou. Vieš, Ron s tým nebude veľmi spokojný,“ oznámila.

„Zvládne to,“ odpovedal a v duchu sa uškrnul. „Nie je to moja chyba, že sa ma nevie nabažiť.“

„Ako chceš miláčik. Prevezmem velenie, aj keď prváci môžu byť trochu sklamaní,“ doberala si ho. „Uži si prevzatie Ministerstva,“ povedala veselo a prinútila Harryho prevrátiť očami nad jej strohým vyhlásením, bez ohľadu na to, aké pravdivé bolo. Čakal na toto stretnutie a mal niekoľko plánov, ktoré chcel zrealizovať. Harry a Hermiona sa po prezlečení v chrabromilskej veži rýchlo stretli s ostatnými. Nasledovali Albusa a vydali sa k bránam a von z ochrán, kde Albus prikývol a všetci sa premiestnili. Objavili sa v átriu a rýchlo sa presunuli k výťahom, pričom zanechali prskajúceho strážcu, ktorý mal skontrolovať ich prútiky. Čoskoro sa dostali k Oddeleniu presadzovania čarodejníckeho práva. Vystúpili z výťahu, prešli chodbou a odbočili doprava do ďalšej chodby. Na konci boli zdobené dvere s plaketou a s nápisom Súdna sieň Wizengamotu. Albus im prikývol a vošiel.

*-*-*-*-*

„Jasmína!“ zvolal Venom, keď vošiel do obývačky Riddlovho panstva. O chvíľu neskôr vošla mladá žena.

„Áno, Ian?“ spýtala sa a odhrnula si dlhé čierne vlasy z tmavomodrých očí. Bola nízka, tmavšej pleti a mala exotickú krásu. Venom sa uškrnul. Nech sa akokoľvek snažil, nikdy sa nepoddala jeho flirtovaniu.

„Hovorí sa, že sa dnes stretáva Wizengamot. Chcem, aby si sa tam infiltrovala. Zaujala miesto aurora alebo reportéra,“ povedal a vytiahol sódu z malej chladničky v rohu. Pobavene pokrútil hlavou, keď ju otvoril. Čarodejnícky svet tu bol taký zastaralý. Muklovský svet mal naozaj lepší vkus. Obzrel sa a videl, ako sa Jasmína uškŕňa nad jeho obľúbeným nápojom.

„Myslím, že to dokážem. Chceš, aby som robila ešte niečo, kým tam budem?“ spýtala sa. Ian pokrútil hlavou. „Nie, len zisti informácie a vypadni. Nechcem, aby ťa chytili. Dnes k žiadnemu atentátu nedôjde.“

Prikývla, jej vlasy zmenili niekoľko farieb, kým sa neustálili na blond a skrátili sa na dĺžku po plecia. Jej oči sa zmenili na svetloorieškové a jej tvár nadobudla tvar srdca. Jej pokožka zosvetlila a vyrástla o dva palce, než žmurkla a odišla z miestnosti. Ian sa zasmial a poznamenal si, že musí pokračovať vo svojom úsilí dať sa dokopy s metamorfmagičkou.

*-*-*-*-*

„Wizengamot teraz zasadá,“ Albusov hlas zaburácal nad rôznymi členmi. Stál na malej plošine uprostred veľkej kruhovej miestnosti. Okolo neho boli lavice, na ktorých sedeli rôzni členovia a s nimi poradcovia. Celkovo bolo v miestnosti asi sto ľudí, z toho štyridsaťšesť hlasujúcich členov. „Máme niekoľko bezprostredných problémov, ktorými sa musíme zaoberať. Niekoľko stoličiek si od dnešného dňa vyžiada alebo odovzdá ich právoplatným dedičom.“ To spôsobilo medzi členmi mumlanie. Miesta boli pôvodne pridelené najstarším čarodejníckym rodinám, keď bol Wizengamot prvýkrát vytvorený. Dedili sa z hlavy na dediča, až kým nezostal žiadny dedič. Ak by sa tak stalo, potenciálny člen by bol navrhnutý, aby ho volili zostávajúci členovia, aby prevzal miesto.

„Najprv však musíme určiť oficiálneho ministra mágie,“ zvolal Albus.

„Navrhujem, aby dočasná ministerka Bonesová pokračovala,“ zvolal Amos Diggory. Ozvalo sa veľa súhlasného mrmlania.

„Dobre. Všetci sú za to, aby sa pozícia dočasnej ministerky Bonesovej stala trvalou?“ Takmer celá skupina zdvihla ruky. Albus prikývol a usmial sa. „Gratulujem, pani ministerka, veľa šťastia.“

Amélia vďačne prikývla.

„Dnes sa k nám pridávajú traja členovia, aby zaujali svoje právoplatné miesta v skupine. Dovoľte mi predstaviť vám lady Susan Bonesovú,“ povedal Dumbledore a ukázal na dvere priamo pred sebou. Susan vošla so zdvihnutou bradou a vyzývavým výrazom v tvári, aby si o nej niekto nemyslel zle.

„Prevezme vedenie rodu Bonesových, pretože súčasná hlava, Amélia Bonesová, teraz riadi ministerské miesto.“ Susan rýchlo prešla k svojmu miestu a panovačne sa posadila. Amélia a Sirius neprejavili žiadne emócie, ale ich oči žiarili veselosťou.

„Ďalší je lord Draco Malfoy,“ zvolal Albus. Draco vtrhol cez dvere s typickým malfoyovým úškrnom na tvári. Bol oblečený vo svojom najlepšom hodvábnom habite a vyžaroval z neho nádych bohatstva.

„Lord Malfoy si vezme späť svoje miesto od svojej zástupkyne, lady Narcissy.“

Prešiel k miestu, kde jeho matka dovtedy zastupovala rod Malfoyovcov. Jemne sa uklonila, než si sadla vedľa neho.

„A nakoniec, dovoľte mi predstaviť lorda Harryho Pottera,“ oznámil ešte raz, čo spôsobilo, že sa v miestnosti rozliehalo šepkanie. Harry vošiel do miestnosti, jeho karmínovo-zlaté rúcho vialo okolo neho ako v nepredstaviteľnom vetre, jeho oči žiarili silou. Mierne sa zamračil, a už len jeho prítomnosť niektorých členov znepokojovala. Mágia z neho doslova prúdila a v duchu sa uškrnul. Chcel, aby si starší a tvrdohlaví členovia uvedomili, s kým majú do činenia. Odmietal, aby sa s ním zaobchádzalo ako s dieťaťom.

„Prevezme miesto rodu Potterovcov. Máte nejaké námietky voči týmto zmenám?“ Nikto nezdvihol ruky. Albus sa usmial. „Výborne. Máme dve kreslá, ktoré nedávno stratili svoje podporné rodiny. Chceli by ste navrhnúť nového člena?“ spýtal sa Albus.

„Navrhujem Arthura Weasleyho,“ povedal Sirius a vstal zo svojho miesta pri mieste rodu Blackovcov.

„Súhlasím s týmto názorom,“ zvolal Frank od miesta rodu Longbottomovcov.

„Dobre, priveďte Arthura Weasleyho,“ zvolal Albus. Arthur čoskoro stál uprostred miestnosti s prázdnou tvárou.

„Všetci sú za prijatie Arthura do Wizengamotu,“ povedal Albus. Takmer celá skupina zdvihla ruky, okrem niekoľko vybraných, ktorí tak neurobili. Potrebovali dvojtretinovú väčšinu hlasov na zvolenie niekoho nového do Wizengamotu. „Dobre, Arthur, vitaj vo Wizengamote,“ povedal Albus a usmial sa na muža. Arthur sa tiež usmial.

„Budem sa držať zodpovedností svojej pozície, ako najlepšie viem,“ povedal a prešiel k zástupcovi rodiny Weasleyovcov.

„Je ešte niekto, koho chcete navrhnúť?“ spýtal sa Albus. Harry vstal.

„Navrhujem Hermionu Grangerovú,“ oznámil a vyslúžil si zmätené pohľady starších členov.

„Súhlasím s týmto návrhom,“ povedala Amélia a vstala zo svojho miesta ministra. Hermiona vošla do miestnosti a jej hnedé oči kriticky premeriavali miestnosť.

„Prepáčte, ale myslím si, že toto dievča je muklorodené, nemám pravdu?“ ozval sa hlas taký sladký, že sa Harry takmer pozvracal. Pozrel sa doľava a uvidel Dolores Umbridgeovú stáť pred jej sedadlom.

„Čo tým chcete povedať, madam Umbridgeová?“ odpovedal Harry chladne. Umbridgeová vyzerala trochu nahnevane jeho nezaujatým tónom, ale aj tak pokračovala.

„Aby sa niekto stal členom Wizengamotu, musí mať znalosti zákonov a tradícií hodných britského čarodejníckeho sveta. Sedemnásťročná muklorodená takéto znalosti nemá,“ povedala samoľúbo.

Harry sa mierne uškrnul.

„Slečna Grangerová sa ukázala ako dosť znalá v akejkoľvek téme týkajúcej sa mágie, najmä v práve a zvykoch. Som si celkom istý, že je najinteligentnejšou osobou v tejto miestnosti, bez urážky, hlavný čarodejník,“ povedal Harry Albusovi. Albus sa len usmial.

„Nič sa nedeje lord Potter, súhlasím s vami,“ povedal a od menej radikálnych čistokrvných v miestnosti sa ozvalo nejaké zašepkanie.

„Nech je to akokoľvek, tradíciou je, že členovia Wizengamotu pochádzajú z čistokrvných rodín,“ pokračovala Umbridgeová. Hermiona prevrátila očami, zatiaľ čo Harry ju premeriaval pohľadom.

„Naznačujete tým, že by som nemal byť členom tohto orgánu?“ spýtal sa Harry hlasom takým chladným, že by sa striasol aj drak. „Pripomeniem vám, madam Umbridgeová, že nie každý tu je čistokrvný, vrátane hlavného čarodejníka.“ Umbridgeová mierne zbledla pri urážke, ktorú nevedomky povedala. „Niektoré tradície treba zmeniť,“ pokračoval Harry ticho, ale dôrazne. „Svet sa mení, či sa vám to páči alebo nie, a sú potrebné mladé inteligentné mysle, aby osviežili tento orgán a udržali ho v chode tak dobre ako v predchádzajúcich rokoch.“

„Byť inteligentný vám nezabezpečí miesto vo Wizengamote. Čo ešte môže slečna Grangerová ponúknuť tomuto zhromaždeniu?“ spýtal sa Sirius, hoci veľmi dobre vedel, čo dokáže. Harry sa prudko otočil k svojmu krstnému otcovi.

„Okrem toho, že vykonala rozsiahly výskum o zvykoch, tradíciách a vývoji čarodejníckeho sveta, ovláda sedem rôznych jazykov, vrátane jazyka goblinov. Taktiež skúmala zvyky viacerých magických komunít. Viem, že jej výsledky v Rokforte prekonali rekordy, je to tak, lady Marchbanksová?“ spýtal sa Harry a obrátil sa k starej žene.

„Presne tak, lord Potter. Slečna Grangerová získala výborné hodnotenie (V) zo všetkých dostupných skúšok MLOK-ov,“ odpovedala madam Marchbanksová s úsmevom smerom k Hermione, ktorá sa pri pochvale jemne začervenala.

„A okrem toho,“ uškrnul sa Harry a pozrel sa na každého čistokrvného čarodejníka a čarodejnicu v miestnosti, „dokáže v súboji poraziť kohokoľvek z vás.“

Po miestnosti sa ozvalo množstvo zdvihnutých obočí a nahnevaného mrmlania, keď Harry týmto výrokom udrel na ich pýchu. Hermione pochopila, čo Harry robí a vrhla naňho podráždený pohľad. Harry na ňu len žmurkol, než sa opäť obrátil k ostatným členom.

„Zdá sa, že ste si tým veľmi istý lord Potter,“ povedal vysoký muž po jeho pravici blahosklonným hlasom. Harry sa pozrel a uvidel muža okolo päťdesiatky s bezchybne ostrihanými šedivými vlasmi a oceľovosivými očami, ktoré si Harryho premeriavali. „Chcel by som teda vyzvať slečnu Grangerovú, aby som uspokojil svoju zvedavosť, či je toto tvrdenie pravdivé.“

„Námietka, to nebude potrebné,“ začal lord Boot, Terryho Boota starý otec, len aby ho prerušili.

„Prijímam,“ povedala jednoducho Hermiona. Na obdiv sa objavilo niekoľko prekvapených pohľadov, pretože bolo dobre známe, že muž, ktorého vyzvala, lord Blackthorn, bol vynikajúci duelant. Albus sa len pozrel na Harryho, jeho oči sa iskrili plnou silou.

„Dobre, tento súboj usporiadame priamo tu,“ povedal Albus a niekoľkokrát mávol prútikom.

Veľká oválna plocha v strede miestnosti bola vyčistená a okolo nej bola postavená kupola, aby sa diváci nezranili.

„Lady Macmillanová, ako certifikovaná liečiteľka, mohli by ste, prosím, stáť nablízku pre prípad zranenia?“ spýtal sa Albus Ernieho matky, ktorá sedela vedľa svojho manžela. Prikývla, vytiahla prútik a zišla po schodoch, aby sa postavila na stranu improvizovanej arény.

Lord Blackthorn už vstúpil do arény, pretože odložil svoje ozdobné rúcha a obliekol sa do ľahších. Hermiona vytiahla prútik a odhalila pod ním muklovské oblečenie. Videla, ako sa dav na jej voľbu uškŕňa, ale iba pokrčila plecami.

„Aké sú pravidlá, slečna Grangerová?“ spýtal sa Blackthorn. Pokrčila plecami.

„Nič smrteľné,“ povedala ležérne a dav sa ozval výkrikmi. To ponechalo veľký priestor v povolených kúzlach, vrátane kliatby Cruciatus, za predpokladu, že sa nepoužívala príliš dlho a kliatby Imperius. Blackthorn si to uvedomoval a po tvári sa mu rozlial maniacky úškrn.

„Priprav sa, ty malá humusáčka,“ povedal potichu, aby ho počula iba Hermiona. „V žiadnom prípade nebudeš vo Wizengamote.“ Hermiona zdvihla obočie nad urážkou, ale neodpovedala.

„Pokloňte sa svojmu súperovi,“ povedal Albus nahlas. Hermiona sa zdvorilo uklonila s malým úškrnom, čo spôsobilo, že sa Blackthorn podráždene zamračil. Otočili sa a ustúpili o desať krokov dozadu.

„Tri, dva, jeden,“ povedal Albus predtým, ako sa začal súboj.

Blackthorn bol zvyčajne útočný typ. Rád zatlačil protivníka do defenzívy a potom ho zlomil. Tentoraz sa však rozhodol sledovať, čo dievča urobí, a reagovať podľa toho. Bol presvedčený, že neexistuje nič, čo by nedokázal zvládnuť.

„Tak teda začnem ja?“ spýtala sa, než zavrela oči. O pár sekúnd sa jej telo rozmazalo, čo vyvolalo zalapanie po dychu medzi divákmi. Vzápätí sa rozdelilo na dve postavy a ani o sekundu neskôr dve Hermiony otvorili oči a naraz sa na muža uškrnuli. Bol taký ohromený, že sa ani nepohol, zatiaľ čo jedna z nich ho začala obchádzať.

„Och, nie sme takí magicky silní ako originál,“ povedala Hermiona pred ním.

„Sme však rovnako rýchle a rovnako skúsené,“ povedala tá za ním.

„Takže je tu len jedna otázka, ktorú si treba položiť,“ pokračovala tá pred ním, pričom obe zaujali rôzne súbojové pozície.

„Zvládnete to?“ spýtala sa Hermiona za ním.

*-*-*-*-*

Harry sledoval z okraja, ako Hermiona a jej dvojník doslova ničia Blackthorna. Neustále sa vyhýbal, vytváral ochranné kúzla a zároveň schytával jednu kliatbu za druhou. Svoju povesť si síce zaslúžil, no na takýto nápor pripravený nebol. Obe Hermiony pracovali dokonale zosúladene, ich útoky boli koordinované a vždy mu niečo zanechali. Držala sa kúziel určených na otravovanie a znepríjemňovanie života protivníkovi. Doteraz Blackthorn schytal štyri šteklivé kúzla, kliatbu trasúcich sa nôh, kúzlo, ktoré mu zafarbilo vlasy na žiarivo ružovo, kúzlo zväčšujúce jeho topánky na dvojnásobok a množstvo ďalších zaklínadiel, urieknutí a hexov. Napriek tomu všetkému bolo úplne zrejmé, že sa s ním len pohráva.

„Je to to, čo si myslím?“ spýtal sa muž stojaci vedľa neho. Harry sa otočil a uvidel staršieho muža, ktorý sledoval súboj s fascináciou.

„Dvojník? Áno, lord Ogden, Hermiona je skutočná iluzionistka,“ odpovedal Harry. „Len skutočný iluzionista dokáže vytvoriť ilúzie, ktoré môžu niekoho aj fyzicky zasiahnuť.“

„Nikdy som nestretol pravého iluzionistu,“ povedal, práve keď druhá Hermiona zasiahla Blackthorna do zadku bodavou kliatbou. Ogden sa zasmial. „Jednoznačne sa predviedla, však? Mám pocit, že to posledné miesto získa.“

Harry sa na staršieho muža usmial a potom opäť plne sústredil svoju pozornosť na súboj. Vedel, že len málokto sa dokáže ubrániť takémuto typu útoku. On sám takmer prehral, keď to naňho použila prvýkrát. Vyhral len preto, že mal väčšiu surovú silu a jednoducho si cez to prerazil cestu. Ak chcel mať Blackthorn čo i len malú šancu, musel prejsť do útoku.

*-*-*-*-*

Nakoniec obe Hermiony zničili Blackthornov štít dvoma redukčnými kliatbami a potom ho zasiahli súčasnými kliatbami lámajúcimi kosti – jednu do pravej ruky a druhú do ľavej nohy. Pustil prútik a v bolestiach sa zrútil na zem. Obe Hermiony sa zrazu rozmazali a následne splynuli späť do jednej podoby.

„Je koniec,“ povedala Hermiona potichu.

„Čo tým myslíš, že je koniec?“ zavrčal Blackthorn, chytil si prútik ľavou rukou a pokúsil sa postaviť.

„Ste vyčerpaný a zranený. Už pre mňa nepredstavujete výzvu,“ vysvetlila Hermiona. „Nebolo by fér pokračovať v súboji. Teraz som spokojná. Vaša pýcha bola roztrhaná na kusy.“

„Crucio!“ vypľul Blackthorn a z jeho prútika vyrazila prudká červená kliatba. Miestnosťou sa nieslo niekoľko zalapaní po dychu, keď sa rútila k Hermione. Tá len nadvihla obočie, zdvihla ruku a jednoducho ju odrazila. Blackthorn vyzeral úplne ohromene, že jeho kliatba zlyhala.

„Ako som povedala, tento boj sa skončil. Nedokážete sa ani dostatočne sústrediť, aby ste poriadne zoslal kliatbu. Ten posledný Cruciatus nemal dostatočnú koncentráciu potrebnú na obídenie obrany a dokonca aj na spôsobenie bolesti. Priznajte si, že ste vyzvali a prehrali s bojovníčkou, ktorá je vám nadradená. A aby toho nebolo málo,“ povedala Hermiona s úškrnom, „je to len humusáčka, však?“

Blackthorn na ňu vrhol nahnevaný pohľad, ale pokynul lady Macmillanovej, ktorá sa k nemu rozbehla a začala ho liečiť. Hermiona sa uklonila Albusovi a potom ostatným členom a čakala na hlasovanie.

„Všetci sú za prijatie slečny Grangerovej do Wizengamotu?“ spýtal sa Albus ticho. Väčšina rúk sa zdvihla, vrátane Blackthornovej, ktorý by nikdy nepriznal, že to na neho urobilo dojem.

„Dobre, lady Grangerová, miesto je vaše.“ Hermiona venovala Albusovi široký úsmev a prešla k svojmu novému miestu. Obliekla si späť habit, usadila sa naň a žmurkla na Harryho. Blackthornovi netrvalo dlho, kým sa vrátil na svoje miesto, hoci nie bez viditeľného krívania.

„Teraz, keď máme Wizengamot opäť v plnom počte, sú nejaké plány, ktoré by si niekto chcel prejsť?“ Albus sa rozhliadol a jeho pohľad padol na Harryho. „Lord Potter, máte slovo.“

„Ako všetci viete, sme ohrození novým Temným pánom menom lord Venom,“ povedal Harry. „Musíme eliminovať možných spojencov Venoma a jeden zo spôsobov, ako to urobiť, je dať im dôvod, aby sa s nami spojili. Navrhujem, aby sme zrušili mnohé zákony obmedzujúce magické tvory, ako sú vlkolaci.“

Umbridgeová a jej pár spojencov vo Wizengamote okamžite vyvolalo rozruch.

„Rozhodne nie. Tieto zákony existujú z nejakého dôvodu. Chránia nás pred týmito divokými beštiami a pomáhajú nám ich udržať pod kontrolou,“ protestovala Umbridgeová.

„Madam Umbridgeová, stretli ste sa niekedy s vlkolakom?“ spýtal sa Harry s podráždením.

Nedal jej šancu odpovedať. „Áno, v skutočnosti je to jeden z mojich najdôveryhodnejších priateľov. Môžem vám povedať, že každý študent, ktorý za posledné tri roky prešiel Rokfortom, denne interagoval s vlkolakom. Zatiaľ sa nestal ani jeden incident.“ V miestnosti sa rozhostilo veľa zmätených pohľadov.

„O kom to hovoríte, lord Potter?“ spýtal sa Charles Parkinson s úškrnom. Bol najstarším synovcom Pansyinho otca. Miesto mu padlo, keď jeho strýka zabili Nedotknuteľní.

„Remus, ak by si mohol prosím ťa?“ zvolal Harry. Remus nervózne vošiel do miestnosti a vrtel sa vo svojom novom habite, ktorý mu Harry násilím kúpil. Na tvári každého člena sa objavili rôzne formy šoku, pretože mnohí z nich mali deti alebo rodinu, ktorá sa chválila Remusovým učením.

„Remus Lupin bol väčšinu svojho života vlkolak, ako dieťa ho pohrýzli. Ako viete, pred niekoľkými rokmi nastúpil na pozíciu profesora Obrany proti čiernej mágii. Jeho učenie výrazne zlepšilo celkové známky OPČM, nie je to tak, lady Marchbanksová?“ spýtal sa.

„Skóre VČÚ a MLOKy za posledných niekoľko rokov vyskočilo lord Potter,“ odpovedala.

„Nech je to akokoľvek, vlkolaci sú nebezpečné temné tvory a nemajú v škole miesto!“ Umbridgeová takmer zakričala.

„Vyzerá nebezpečne?“ odpovedal Harry pokojne. „Vyzerá Remus, akoby vás mal každú chvíľu napadnúť? Pokiaľ nie je spln, vlkolaci sú ako vy a ja, obyčajní ľudia, ktorí sa snažia žiť svoj život.“

„Na tom nezáleží. Aj keď dnes zrušíme zákony, stále musí odstúpiť, pretože ho pristihli pri porušení zákonov ešte predtým, ako boli zrušené,“ povedala Umbridgeová samoľúbo.

Odpovedal Remus. „Už som podal rezignáciu a náhrada bola nájdená,“ vysvetlil Remus.

„A kto je náhrada?“ spýtal sa lord Wood, otec Olivera Wooda.

„Ja,“ ozval sa tichý hlas z hlavných dverí. Všetci sa otočili a videli, ako žena, ktorá vyzerala na štyridsať, vkĺzla do súdnej siene. Bola elegantne oblečená, jej dlhé hnedé a mierne šedivejúce vlasy boli stiahnuté z jej milej tváre do copu. Jej lesnozelené oči preleteli po dave a zdanlivo pozorovali samé duše ľudí v miestnosti. Inteligencia z nej takmer vyžarovala.

„Myslím, že budem vaše požiadavky spĺňam,“

„Naozaj? A prečo slečna?“ spýtala sa lady Averyová podráždene. Bola to stará mama Averyho staršieho. Prevzala miesto, keď Averyho zabili Nedotknuteľní, až kým Jacob Avery, jej pravnuk, neodíde z Rokfortu. Bola to staršia žena, len niečo vyše storočie. Žena sa na lady Averyovú pozrela chladným pohľadom.

„Byť vami, rešpektovala by som vašich starších,“ povedala potichu.

„Starších? Aby ste vedeli, mám stoštyri rokov!“ Lady Averyová si odpľula.

„Keďže mám šesťsto šesťdesiatštyri, navrhujem, aby mi ste začali prejavovať úctu,“ povedala ľadovo Perenella Flamelová a jej jemné a nežné správanie v okamihu zmizlo. Oči lady Averyovej sa komicky rozšírili, než sa zdalo, že sa scvrkla na svojom mieste.

Perenella otočila hlavu k ostatným členom a na tvári sa jej opäť objavil jemný úsmev. „Aké hlúpe odo mňa, že som sa nepredstavila. Volám sa Perenella Flamelová a nedávno som bola zvolená za profesorku Obrany proti čiernej mágii.“

„Povedali nám, že Kameň mudrcov bol zničený!“ zvolal lord Abbot, Hannanin otec. Perenellin úsmev sa rozšíril.

„Môj pane, nemyslíte si, že by sme s manželom zabudli, ako si ho vyrobiť, však?“ spýtala sa prefíkane.

Na tvárach ľudí sa objavilo niekoľko ohromených výrazov, keď si uvedomili očividnosť tohto vyhlásenia. „Ak si želáte kompletný zoznam mojich úspechov a kvalifikácií, môžem ho poslať každému z vás do konca týždňa.“

„Ďakujem, Perenella,“ povedal Harry s láskavým úsmevom staršej žene. Usmiala sa späť, než sa mierne uklonila a odišla z miestnosti. „Keďže je to už dohodnuté, vráťme sa k vlkolačiemu zákonu. Moja vyvolená, Ginevra Weasleyová, spolu s majstrom elixírov Severusom Snapom objavili variáciu Vlkolačieho elixíru, ktorá umožňuje úplnú kontrolu počas premeny. Som ochotný predložiť spomienku na interakciu s Remusom počas premeny,“ povedal Harry na prekvapenie davu. Albus prikývol a švihol prútikom. Do miestnosti vplávala veľká mysľomisa a usadila sa na podstavci pred ním. Harry zišiel k veľkej kamennej mise a vložil do nej spomienku. Poklepal po nej prútikom, čím sa spomienka objavila nad ňou. Začalo to s Remusovou premenou, než Harry vošiel do obrazu. Ozvalo sa veľa vzdychov, keď Harry len pohladil Remusa po hlave. Remus si len olízol ruku a potom sa usadil na podlahe, aby strávil nudný večer.

„Ako vidíte, s elixírom nie je vlkolak o nič nebezpečnejší ako šteniatko,“ povedal Harry s úškrnom.

Potom sa rozhliadol po miestnosti a všimol si, že mnohí neutrálni členovia vyzerali zamyslene, zatiaľ čo Umbridgeová vyzerala, akoby sa mala každú chvíľu rozbehnúť. „Navrhujem, aby sme zrušili obmedzenia týkajúce sa práce pre vlkolakov a prijali legislatívu, ktorá by pomohla zabezpečiť Protivlkodlačí elixír týmto vlkolakom, samozrejme za malý poplatok. Existuje veľa talentovaných jednotlivcov, ktorí mali tú smolu, že ich niekto uhryzol v mladom veku.“

*-*-*-*-*

Jasmine sedela v novinárskej lóži, jej pero bolo očarené, aby zapisovalo každé slovo na blok papiera, zatiaľ čo ho sledovala. Prevrátila očami nad všetkými brkami a pergamenmi okolo seba. Musela však priznať, že na ňu Potter zapôsobil. Wizengamot mu jedol z ruky. Grangerová bola tiež veľmi talentovaná. Ako pravá iluzionistka by vyzvala aj Iana a Matta. Bola prekvapená, keď uvidela Perenellu Flamelovú. Flamelovci boli známi po celom svete a len málokto vedel, čo ešte robia, alebo či vôbec ešte žijú. Nemyslela si, že by taká dôležitá osoba ako Perenella Flamelová strácala čas učením OPČM. Pobavene sa uškrnula, keď sa mu podarilo získať dostatočný vplyv na zrušenie vlkolačej legislatívy. Tá zvláštna žena, ktorá vyzerala ako ropucha, vyzerala, akoby bola pripravená ho zabiť. Všimla si, že niektorí členovia, ktorých sa Ian chytil, sedeli v dave a pozorne sledovali, hoci sa mračili. Ani oni neboli veľmi spokojní so zrušením zákonov. Ianovi to bolo jedno. Vzal si do rúk len to najlepšie a všetko ostatné, čo potreboval. Mal svoje spôsoby, ako si získať vernosť od ľudí, a tie boli oveľa rafinovanejšie než hrozby smrťou alebo stratou rodiny. Schmatla pero a papier, vstala a nasledovala ostatných členov tlače, keď odchádzali z veľkej miestnosti. Potrebovala podať Ianovi správu.

Rýchlo sa prepracovala do átria a zmizla hneď, ako dosiahla miesto premiestnenia. Objavila sa na trávniku Riddlovho panstva a jej vzhľad sa vrátil do normálu. O minútu neskôr už klopala na dvere Ianovej izby.

„Poď ďalej,“ ozvalo sa z druhej strany. Otvorila dvere a našla Iana, ako prezerá niekoľko máp Anglicka, ako aj niekoľko plánov rôznych budov a miest. Pozrel sa na ňu a usmial sa.

„Ach, Jasmine, vedel som, že dlho neodoláš.“ Prevrátila očami a potom ho udrela zošitom do zátylku.

„Vzchop sa. Každopádne, možno si budeš chcieť prečítať toto. Pridala som si pár poznámok počas mojej cesty sem. Tvoja, čo to bolo? Áno, pomsta bude trochu ťažšia, ako si myslíš,“ povedala a odišla z izby. Ian sa na jej vzďaľujúcu sa postavu vlčím úsmevom uškrnul, potom otvoril zošit a prebehol si jeho obsah. Skutočný iluzionista, strata obmedzení týkajúcich sa vlkolakov a to, že Potter v podstate kontroloval Wizengamot, boli hlavné veci, ktoré ho zaujali. Povedal svojim priateľom, že táto kampaň je za pomstu za otca, pričom skrýval svoj skutočný motív a to pokus o odstránenie slabosti a tých, ktorí ju dovoľujú.

Počul ďalšie klopanie na dvere. Zdvihol zrak a uvidel Matta vchádzať do miestnosti. Neuhádli by ste, že ten mladý muž je čarodejník. Mal na sebe rifle, biele polo tričko a sandále.

„Dostal som tvoj odkaz,“ povedal Matt, jeho tvár a hlas boli bez emócií.

Ian však ten pohľad poznal. Znamenalo to, že nesúhlasil s tým, čo mu bolo povedané. Len veľmi málo ľudí by sa odvážilo neposlúchnuť ho, jediní boli jeho skutoční priatelia. Ešte menej by skutočne odmietlo niečo urobiť bez dobrého vysvetlenia. Matt bol jedným z mála.

Matt bol jediný, kto ho kedy porazil v súboji, a zároveň jediný, kto skutočne dosiahol jeho inteligenciu. Mágia bola pre nich oboch prirodzená, a zdanlivo rovnako aj pre Harryho Pottera.

„Nesúhlasíš s tým,“ povedal Ian. Nebola to otázka. Matt zdvihol obočie, potom mávnutím ruky pričaroval pohodlnú stoličku a sadol si. Ian musel priznať, že hoci bol dobrý v premieňaní, Matt bol najlepší. Už za tento predmet získal niekoľko ocenení.

„Nebudem zabíjať nevinné ženy a deti,“ vyhlásil s trochou hnevu v hlase. „Neurobili nič, čím by si zaslúžili byť na nesprávnom konci môjho prútika. Ak si to naozaj želáš, dokončím tvoj útok, pretože viem o tvojom želaní,“ súhlasil Matt s pochopením.

„Ale zabijem len jedného človeka.“ Ian prikývol.

„Chápem, Matt. Cieľ je teda jediný. Vyber si svoju skupinu. Útok je zajtra.“ Matt prikývol, postavil sa a odsunul stoličku. Otočil sa a vyšiel z dverí. Ian si vzdychol, keď sa otočil späť k svojmu stolu. Matt bol jeho najdôveryhodnejším spojencom a priateľom, hoci mali svoje nezhody. Len dúfal, že Matt čoskoro pochopí, prečo to robí.

*-*-*-*-*

„Harry?“ spýtal sa Albus, keď vošiel do svojej kancelárie. Harry stál vedľa Félixa a roztržito hladil vtákovi perie, zatiaľ čo bol hlboko zamyslený. „Čo sa deje?“ Harry si vzdychol a otočil sa, keď sa Albus usadil za svoj stôl.

„Prechádzal som si všetko, minulosť aj prítomnosť, a neviem si spomenúť, čo Venom chce,“ povedal Harry s evidentnou frustráciou. „Viem, že ma chce zabiť, ale pochybujem, že je to z pomsty za jeho otca.“

Albus prikývol, chápajúc, čím Harry prechádza. Urobil to isté s Grindelwaldom a Voldemortom, ale mal toho oveľa viac na práci.

„Možno nevidíš celý obraz, chlapče,“ začal Albus pomaly. Harry sa naňho pozrel a čakal, kým to rozvedie. „Možno Ian nechce nič konkrétne,“ pokračoval. „Niektorí muži robia veci bez zjavného vysvetlenia svojich činov. Niektorí ľudia chcú len sledovať, ako svet horí.“

„Dúfam, že sa mýliš, Albus, pretože ak nie, táto vojna bude oveľa ťažšia, než sme si mysleli,“ zamrmlal Harry.